Amerika

Jeden múdry spisovateľ raz spozoroval, že filozofia je produktom chorých časov. Zdravé generácie totiž nepotrebujú, aby im niekto pripomínal čo je správne, oni tieto sklony dedia prostredníctvom svojej krvi a kultúry. Keď sa však kultúra rozpadá, alebo kolíše nad priepasťou pohromy, vtedy sa filozofi stávajú viac než len učiteľmi štruktúrovaného poznania. Stávajú sa tými, ktorí sú schopní hľadieť skrz les abstrakcií, aby zachytili víziu reality.

Stojíme na hranici environmentálnej krízy. Televízne siete už síce začali neuroticky tárať o globálnom otepľovaní, to je však len jeden aspekt problému spôsobeného rastom ľudskej populácie a jeho technológie. Plodov mora neustále ubúda, využívame príliš veľa pôdy a preto lesy nie sú schopné dostatočne obnovovať kyslík v našom ovzduší. Tak veľa zeme je pokrytej betónom a tak mnoho našich riek znečistených, že pitná voda sa stáva vzácnou. Suchozemské zvieratá a rastliny sú vytláčané z pre ne postačujúcich lokalít a ich počty sa zmenšili natoľko, že ich oslabený genofond a rôzne choroby vyhladzujú, vďaka ľudskému deleniu a osídľovaniu každého kúska otvorenej krajiny. Chystáme sa spáchať ekocídu.

Mali by sme sa na chvíľu nesebecky zamyslieť a pozrieť sa na dôsledky ničenia prírody očami básnika: chystáme sa stratiť úžasné umelecké dielo veľkolepej krásy a inšpirácie, a zničiť tým nielen naše duše, ale byť tak zodpovední aj za hrubý deštruktívny čin, ktorý nemá v histórii obdobu. Vyplienenie Alexandrie, Holocaust, či arménska genocída, všetky tieto udalosti blednú v porovnaní s tým, ako naše životné prostredie redukujeme na parky, záhrady a trávniky. A to je to čo nám zostane: budeme mať veverice, vrabce a záhradné kvetiny, prídeme však o všetky komplexnejšie časti nášho ekosystému. Naši politickí vodcovia budú schopní zľahčovať dôsledky tejto krízy, pretože nie všetko je predsa mŕtve, avšak vymeniť svet miliárd rozličných druhov za akúsi rozšírenú, rovnorodú záhradku za domom je ako vymeniť Beethovena za jednotvárne techno.

Ten druh podradnej mentality, ktorá nám dovoľuje vytváraÅ¥ tieto …trosky… je primeraný tejto navonok spokojnej, vnútorne vÅ¡ak sebanenávistnej dobe, akou je tá naÅ¡a. Nenávidíme naÅ¡e Å¡karedé mestá, naÅ¡e nudné povolania, ktoré neprodukujú nič, čo by malo praktickú hodnotu, naÅ¡e primadona manželky, naÅ¡ich imbecilných kolegov a susedov, naÅ¡e kriminalitou zamorené ulice, naÅ¡e strnulé normatívne predmestia… a predsa sme si istí, že sa s tým nedá nič urobiÅ¥. Veď ako vysvetliÅ¥ nejakej priemernej osobe, že sa musí vzdaÅ¥ toho nového auta, domu, či dieÅ¥aÅ¥a, pretože ak toto bude maÅ¥ každý, nevyhneme sa v budúcnosti pohrome? Demokracia odmeňuje opatrenia voči neodkladným krízam a tiež udeľuje nové “slobody” či majetky svojim obyvateľom, avÅ¡ak nikdy neodmeňuje ten druh vedenia, ktorý odvracia vzdialené apokalypsy.

NaÅ¡i politici sú “vodcami” len na papieri, pretože človek by od skutočného vodcu očakával, aby sa o svojich voličov postaral bez ohľadu na ich túžby po krátkodobej odmene. NaÅ¡i vodcovia nám hovoria to čo chceme počuÅ¥ a vládnu prostredníctvom popularity a nie prostredníctvom zdravého rozumu. Realita je pre nás akýmsi vzdialeným svetom. Namiesto nej si vytvárame naÅ¡u vlastnú “realitu”, pretože s pomocou naÅ¡ej technológie a nášho spoločenského súhlasu môžeme žiÅ¥ v ilúzii a odsúvaÅ¥ dôsledky. V takomto systéme nemôže nikdy nastaÅ¥ obrat od toho, čo robí ľudí bohatých a spokojných, bez ohľadu na to aké je to deÅ¡truktívne, demokracia je proste triumfom ľudí, ktorí preferujú ilúziu pred realitou.

Učia nás, že demokracia, kapitalizmus a liberálne občianske a ženské práva spolu dohromady tvoria “slobodu” a že čokoľvek iné než táto sloboda je “zlo”. Ale čo už len my s týmto môžeme urobiÅ¥? A tak len krčíme ramenami a prizeráme sa tomuto pokračujúcemu zosmiešňovaniu a sme si istí, že tieto naÅ¡e ruky a mysle nedokážu učiniÅ¥ nič, čo by odvrátilo naÅ¡e kroky od totálnej deÅ¡trukcie. Koniec-koncov, táto cesta smrti vedie paralelne s “pokrokom” a “slobodou”, ktoré nás vedú do osvietených časov, kde už nebude vojny či nedostatku – alebo je to tiež len ilúzia? Divíme sa tomu a nerobíme nič. Veď sa s tým ani nič nedá urobiÅ¥… alebo áno?

Aktuálnym problémom environmentalizmu sú environmentalisti. Vo väčšine prípadov ide o bezvýznamných ľudí (zbohatnutých na životnom Å¡týle Prvého sveta), ktorí chcú “bojovaÅ¥ za nejakú dobrú vec”, aby sa tak odlíšili od ostatných más. Chcú nejakú identitu. Chcú príčinu maÅ¥ pravdu tam, kde sa ostatní mýlia a chcú to využiÅ¥ na získanie spoločenskej prestíže. “Skutočne sa zaujímam o environmentálne otázky,” to je konverzácia, nie aktivizmus. Je to vÅ¡ak práve konverzácia, ktorá je motiváciou environmentálneho “hnutia”.

Koniec-koncov, hovoríme tu o ľuďoch, ktorých preslávilo bojkotovanie navrhovaných budov dávno po tom, čo už boli plány schválené, ktorí pokrikujú po staviteľoch nových domov dávno po tom, keď by to bolo potrebné a nutné, ktorí chránia len tie najohrozenejÅ¡ie druhy a zatiaľ ignorujú ubúdajúcu líniu lesa… sú to ľudia, ktorí od vás chcú, aby ste jedli fazuľové klíčky, nekupovali si vianočné stromčeky, používali svetlá, ktoré sú pre vaÅ¡e oči príliÅ¡ tlmené a aby ste sa sústredili na vypínanie elektrických spotrebičov a na zatváranie vodovodných kohútikov. Títo environmentalisti sú zbytoční, pretože nie sú schopní sústrediÅ¥ sa na problém ako celok: na svete je príliÅ¡ mnoho ľudí a príliÅ¡ mnoho z nich používa modernú technológiu.

Prečo sa tak straÅ¡ne boja tejto očividnej pravdy? Pretože je to politická samovražda. Konverzácia sa začne okamžite otáčaÅ¥ nepríjemným smerom, keď začnete ľuďom navyknutým dostávaÅ¥ vÅ¡etko po čom zatúžia hovoriÅ¥ o tom, že potrebujeme znížiÅ¥ svoje nároky a že kvôli tomu nebude možné každému zaručiÅ¥ jeho “slobody” a že ich v skutočnosti potrebujeme vziaÅ¥ sluÅ¡nému počtu ľudí. Takéto úvahy naviac so sebou prinášajú otázku, ako potom rozdeliÅ¥ zostávajúce prostriedky? Budeme míňaÅ¥ peniaze na postihnuté retardované siroty, alebo ich použijeme na výchovu inteligentnejších a zdravších ľudí? Ach nie: to už zapácha faÅ¡izmom, impériami zla, Satanom a tak ďalej.

Takto environmentalisti udržiavajú dobrú konverzáciu a prekážajú nespočetným miliónom, zatiaľ čo úplne ignorujú základnú otázku. ÄŒo je eÅ¡te horÅ¡ie, keďže oni predstavujú “environmentálne hnutie”, javia sa väčšine ľudí ako zodpovední dospelí ľudia, ktorí majú tieto problémy pod kontrolou, zatiaľ čo oni len prekážajú iným, aby sa ujali tohto problému. Toto hnutie je ako skorumpovaný politik, ktorý Å¡kodí tomu čo robí aj tomu čo nerobí, zatiaľ čo drží mimo úrad tých, ktorí by skutočne mohli niečo zmeniÅ¥. Environmentálne hnutie je to, čo upcháva potrubie v postupujúcej environmentálnej kríze.

Pretože nie je schopné venovaÅ¥ sa skutočnému problému a tak nájsÅ¥ rieÅ¡enie, Å¡pecializuje sa toto hnutie na ochromujúce kontra-rieÅ¡enia. Budia antipatie proti tým, ktorí sa snažia nejako si zarobiÅ¥ na živobytie a zatiaľ zlyhávajú v tom, aby zastavili nápor ekologickej katastrofy. Radi si namýšľajú, zamilovaní sami do seba, že ľudí “vzdelávajú” v ústrety lepÅ¡ej budúcnosti. Ani po Å¡tyridsiatich rokoch vÅ¡ak nemajú v rukách nič, čo by hovorilo v prospech tejto stratégie. Å kody narastajú a environmentalisti sú zaneprázdnení recyklovaním plienok a návÅ¡tevami koktailových večierkov.

Nechajme mocnosti padnúť

…čo nás vÅ¡etkých priÅ¥ahuje na anarchii je predstava získaného priestoru. Mohli by sme robiÅ¥ to, čo by sme potrebovali robiÅ¥ a nebránili by nám v tom žiadni zvedaví susedia, ani dotieravé vlády. Napokon, kráčame tu po tenkej čiare: bojíme sa silných vlád, ktoré majú tendencie dosadzovaÅ¥ do úradov byrokratov, ktorí zničia naÅ¡e sny, ale bojíme sa tiež naÅ¡ich oportunistických a lúpežných spoluobčanov, ktorí, ak nie sú umierňovaní vládou, majú tiež tendenciu zruinovaÅ¥ naÅ¡e sny. Anarchia znie tak jednoducho. Robíme to čo chceme robiÅ¥ a ak do toho niekto zasiahne… nuž, jeden by mohol navrhnúť, aby sme takého človeka jednoducho zastrelili a potom vo svojej činnosti pokračovali ďalej.

V tom je problém s anarchiou. Keby sme boli obklopení len ľuďmi ako sme my sami, ktorí chcú v živote len jednoduché a zdravé veci, a ktorí nemajú v úmysle rozvracať životy ostatných, potom by sme boli v poriadku. Ale stačí, aby sa v anarchii objavil čo i len jeden parazit a výsledkom budú hlboko rušivé situácie, najmä ak sa tento parazit dokáže brániť. O samoľúbeho úradníčka, ktorý by nás chcel okrádať, by sme sa v anarchii hravo postarali. Ale čo keby išlo o lúpeživú kriminálnu skupinu, ktorej cieľom by bolo okrádať nás? Aha, potom by sme sa okamžite vrátili k milíciam a ozbrojeným davom, ktoré by po sebe strieľali na uliciach plných nebezpečných chlapíkov. A zatiaľ by počas písania svojich domácich úloh zahynula malá Zuzka a mladý Janko, zasiahnutí odrazenými strelami. To tiež nie je ktovieaké riešenie.

Čo ľudí priťahuje na anarchii nie je jej konečný stav, ale prechod k nej, to rozloženie tupej byrokracie, ktorá nás obmedzuje a voľnosť od nesúhlasu našich susedov a tisícov špeciálnych záujmových skupín, ktoré nás brzdia preto, že neuznávame Krista, Holokaust, práva čiernych, práva žien, protidrogové zákony, zvýhodňovanie korporácií, zoofíliu atď. Anarchia by predstavovala gigantické odpojenie sa, naše oslobodenie sa od rôsolovitých záväzkov spoločnosti a ako prechodný stav ju takto vidíme plným právom.

oniec-koncov, iba idiot by chcel žiť v anarchii (neskúsení sú idioti kvôli svojej neznalosti, nie kvôli svojim schopnostiam a preto odpúšťame mnohým tým mladým a zmäteným ľuďom, ktorí anarchiu obhajujú). Keď ľudia hovoria o anarchii v dobrom, nehovoria o chaotickom stave, kde sa vrátil do života zákon džungle, ale skôr v duchu Sex Pistols, o strhnutí dysfunkčnej spoločnosti, čím by jej unikli. Vieme však, že ako spôsob vládnutia by anarchia v praxi fungovala asi tak dobre, ako vládnutie na základe hádzania kociek.

Súčasná environmentálna kríza bola spôsobená našou averziou voči nepopulárnym aspektom reality. Túto krízu nebudeme schopní vyriešiť pokiaľ neuznáme nasledovné:

1. Na svete je príliš mnoho prekliatych ľudí.
2. Aby sme znížili svoje počty, budeme musieÅ¥ poruÅ¡iÅ¥ niektoré “slobody”.
3. Keď už musíme obmedziť svoje počty, mali by sme na výchovu budúcich generácií vybrať spomedzi seba tých najlepších.

Toto sú kroky postavené na zdravom rozume, kde je človek oslobodený od obmedzení, ktoré na neho uvaľujú “sloboda” a popularita. Koniec-koncov, keby sme boli vysadení na pustom malom ostrove pokrytom džungľou, nebol by Å¡ialenstvom príkaz, ktorý by nariaďoval, aby sa množili len tí najinteligentnejší, čím by v budúcnosti mohla vzniknúť mikro-civilizácia, ktorá by bola schopná rozumných rozhodnutí. A eÅ¡te predtým než sa dostaneme k ilúzii rovnosti: nikto nie je natoľko Å¡ialený, aby tvrdil, že niektorí nie sú inteligentnejší od iných, alebo krajší, alebo vzneÅ¡enejÅ¡ieho charakteru – keby to tak bolo, ako je potom možné, že iba niektorí sa môžu staÅ¥ profesormi, spisovateľmi, či hercami? – nemôžeme donekonečna klamaÅ¥ sami seba tým, že budeme vinu zvaľovaÅ¥ na “utlačovanie,” pretože história je plná príkladov tých, ktorí sa postavili nepriateľstvu a uspeli.

Tieto budúce zmeny by si vyžiadali násilie. Po niekoľko generácií by bolo zrejme nutné sterilizovať kriminálnikov a postihnutých, platiť tým menej inteligentným, aby nemali deti, legálne interrupcie ľudí s nižnou inteligenciou odmeňovať daňovými úľavami, absolvovať nejaké malé pozemné vojny a ukončiť pomoc krajinám tretieho sveta (to sú totiž oblasti kde populácie neustále rastú, Európa a Európania v Amerike už dávno svoje populácie stabilizovali).

Zamestnania by boli pretlmočené tak, aby si vyžadovali skutočný rozum a skutočnú prácu, čím by sa vyfiltrovala rovnako nízka inteligencia, ako aj “riedka inteligencia,” ktorú odmeňuje napr. byrokracia či marketing. Neexistencia permanentných sociálnych dávok by prinútila neschopných jedincov odísÅ¥ inam, ak by chceli vychovávaÅ¥ svojich hojných potomkov (Å¡tatisticky je pravdepodobné, že sociálne rodiny majú viac ako dve deti, zatiaľ čo stabilné domácnosti majú dve, alebo menej detí). Toto sú mierumilovné, nedestabilizujúce metódy, ktoré by mohli priniesÅ¥ žiadané zmeny počas niekoľkých generácií.

Stromy, alebo šťastné masy?

A predsa váhame. Nie je to fér… nie každý z nás dostal rovnakú Å¡ancu… bremeno najÅ¥ažšie pocítia tí, ktorí sa nachádzajú v kategóriách hlúpi, chudobní, defektní a spoločensky bezvýznamní… a to je nespravodlivé… a my by sme dali prednosÅ¥ čomukoľvek, hoci aj samovražde, pred takouto nespravodlivosÅ¥ou. V skutočnosti je práve to naÅ¡a voľba: buď sa teraz konečne začneme krotiÅ¥, alebo sami seba dostaneme na úroveň vzorovej krajiny tretieho sveta, neustále žijúc pod hrozbou environmentálneho kolapsu. Len niekoľkí mocní budú vládnuÅ¥ zo svojich umelých sídel, opatrených čističkami vzduchu, a masy lumpenproletárov s IQ 90, neurčitého pôvodu, budú pracovaÅ¥ v pustinách, umieraÅ¥ na rakovinu vo veku 35 rokov a množiÅ¥ sa bez akéhokoľvek vyÅ¡Å¡ieho evolučného zámeru. Ľudstvo – nepodarok. A ako padalo nadol, roztrhalo na kusy svoje životné prostredie a ponechalo za sebou mÅ•tvu planétu, ako keby bolo rozhodnuté, že ak už ono má spáchaÅ¥ samovraždu, tak ani žiadny iný druh nedostane Å¡ancu dotknúť sa hviezd.

V naÅ¡ich moderných časoch nám vládnu Masy. HrubÅ¡ie, jednoduchÅ¡ie mysle sú vždy pripravené sľubovaÅ¥ nám nerealistické rieÅ¡enia výmenou za moc. Predávajú ilúzie a odovzdávajú nám roky vzdialené katastrofy, čo väčšina ľudí nie je schopná pochopiÅ¥, keďže okrem svojej budúcej výplaty nie sú schopní nič predvídaÅ¥. Tieto Masy to nemyslia zle, ničenia sa vÅ¡ak dopúšťaju aj navzdory tomu. Je to neschopnosÅ¥ ušľachtilých citov a schopnosÅ¥ sebaobetovania, ktorá charakterizuje skutočných vodcov, ktorí sa snažia vyhnúť pohromám, ako teraz, tak aj v budúcnosti. Masy chcú to, čo chcú, čiže príjemné ilúzie, bohatstvo a “slobodu” a to, že cena za toto vÅ¡etko… tak ďaleko dopredu oni nevidia.

Tí z nás, ktorí nie sú úplne ovládaní klamnými predstavami, chcú zmeniť našu modernú dobu, pretože cítia vo vetre skazu, avšak niekto nevie ako na to. Pokiaľ sa budeme zaoberať iba jednotlivými otázkami, akými sú napríklad svadby homosexuálov, či kritické ohrozenie nejakého druhu, potom skutočne nemáme žiadne riešenie. Ak sa však pozrieme na tieto problémy ako na celok a v historickom kontexte, úloha sa náhle stáva jednoduchšia:

1.Vytrhnúť moc z rúk más
2. Znížiť našu populáciu.
3. Vytvoriť lepších ľudí, než akí žijú v súčastnosti. (Nietzscheho nadčlovek).

Nadčlovek by mal byÅ¥ naÅ¡im cieľom, pretože iba chorý človek chce byÅ¥ vrcholom vÅ¡etkých čias, my sa chceme neustále zlepÅ¡ovaÅ¥, rovnako na individuálnej úrovni a aj ako celý druh. A môžeme sa staÅ¥ lepšími. Môžeme vytvoriÅ¥ ľudstvo, ktoré bude lepÅ¡ie, než ktorékoľvek iné ľudstvo pred nami. Toto vÅ¡ak nedosiahneme “slobodou”, ale kontrolou kvality. Masy nás nikdy nedostanú k vyšším stavom, iba k nižším, tým že trvajú na hmatateľných a okamžitých odmenách, namiesto Å¥ažkej práce, ktorá by viedla ku vzdialeným, ale veľkolepým výšinám. RieÅ¡enie začína odstránením moci z rúk Masy.

Demokracia ako náhrada za realitu

Prečo sa protiviť demokracii: všetky vlády sa najlepšie vyznajú v tom, ako sa stať dominantným nástrojom kontroly a demokracia v tomto nie je iná. Masy neštudujú politické teórie a nepochopili by ich, ani keby ich študovali: rozumejú posledným tridsiatim rokom histórie v jednoduchých vzťahoch, sú však stratené pri pohľade na dvetisícročný obrázok. Masy sú prostredníctvom demokracie ľahko ovládateľné, pretože (a) veria, že sú slobodné a (b) hlasujú na základe toho, čo vidia v médiách a tie sú kontrolované relatívne malým počtom ľudí. Či je týmto médiom verejná reč ako v starovekom Grécku, noviny ako v Amerike na prelome storočia, či televízie a internet financované šiestimi ultra-bohatými korporáciami ako v našej modernej dobe, masy reagujú na to čo vidia, pretože ich to citovo provokuje.

Takto sa demokracie kymácajú medzi podliakmi a bezradnými a nič netuÅ¡iacimi jedincami, vôbec vÅ¡ak nechápu, že existujú aj odtiene Å¡edej. Masy, ktorým bola zaručená “sloboda”, si vyberajú extrémy prostredníctvom Å¡tatisticky predpovedateľných prostriedkov. Kontrola je jednoduchá, pretože je neviditeľná. A tak, zatiaľ čo verejné predstavenie “vlády ľudu” brble okolo naÅ¡ich uší, sa v privátnych skupinách bohatých ľudí rozhoduje o tom čo sa bude dotovaÅ¥, čím sa zabezpečí aj to ako budú ľudia voliÅ¥. Toto nie sú žiadne konÅ¡piračné teórie, títo bohatí ľudia proste netúžia po ničom viac, než po neutralizovaní takých snahy spoločnosti, ktoré by mohli ohroziÅ¥ ich bohatstvo. A samozrejme, chcú tiež spoločnosÅ¥ viesÅ¥ výnosnými smermi. Oni si proste užívajú svoju slobodu a ak my ostatní na to doplácame, tak je to len preto, že sme príliÅ¡ hlúpi na to, aby sme mali viac zrozumiteľné smerovanie, než je hromadenie vlastného majetku.

Demokracia odmeňuje ľudí s nízkou sebaúctou a nízkymi osobnými voľbami: toto sú jedinci, ktorí nachádzajú najväčšiu odmenu v spoločenskom uznaní. Radi veria v spoločenský obraz, pretože keď sa pozrú na realitu príliš zblízka, vidia na sebe veci, ktoré sa im nepáčia, podobne ako je napr. najzarytejší nefajčiar ex-fajčiar, alebo najzúrivejší rasista niekto, kto si sám nie je istý vlastným pôvodom. Boja sa vnútorného významu a hodnoty života a namiesto toho preferujú hmotné aktíva akými sú bohatstvo a komfort, pretože tieto stoja mimo diskusiu, mimo akýkoľvek spor. Príliš mnoho nehmatateľnosti považujú za to isté ako blízkosť smrti a smrť je niečo, na čo by radšej zabudli (to my všetci, ale ak máme odvahu, tak tomuto impulzu nepodľahneme). Demokracia vyniká v odmeňovaní tých, ktorí utekajú pred nepríjemnými pravdami a kŕmi ich príjemnými ilúziami výmenou za možnosť manipulovať ich.

Demokracia podnecuje egocentrizmus. Pýta sa “ÄŒo si prajeÅ¡?” a nie “ÄŒo je najlepÅ¡ie pre nás vÅ¡etkých?” Osobná preferencia nahrádza realitu. Dostalo sa to až do bodu, kedy ľudia vymenili objektívnu realitu za osobnú voľbu: ak chcete podradné logické rieÅ¡enia, tak v tom pokračujte, je to vaÅ¡a voľba. Títo ľudia neveria, že objektívnosÅ¥ vôbec existuje. To čo stojí pred nami, je len séria volieb, či výberu, argumentujú, nie séria lepších a horších, objektívne preukázateľných rieÅ¡ení. JeÅ¡ rád odpad a natieraÅ¡ sa výkalmi? Nuž priateľu, čokoľvek Å¥a robí Å¡Å¥astným… tak funguje ich logika.

Inteligentní ľudia si nad týmto lámali hlavy po celé storočia a vďaka sledu mentálne sa potácajúcich, nepreukázaných a nekompletných teórií, v rozsahu od kresÅ¥anského neba po kvantovú fyziku a jej čiastočne artikulovanej doktríne o relativite, boli schopní sami seba presvedčiÅ¥, že by to možno mohlo byÅ¥ pravdivé. Možno skutočne žijeme vo svete, kde každý môže maÅ¥ svoju vlastnú realitu, v ktorej môže byÅ¥ kráľom, a kde môže fungovaÅ¥ každá osobná preferencia. NepriÅ¡lo im vÅ¡ak na rozum, že príroda funguje na opačnom princípe, že sa snaží vyhnúť tomu utiÅ¡ovaniu odmeňovania za lepÅ¡ie voľby, známemu ako entropia, ktorá prichádza vtedy, keď vÅ¡etky voľby vedú k úplne rovnaným výsledkom. Na čo si potom vôbec niečo voliÅ¥? – čo znamená, že neexistujú žiadne lepÅ¡ie voľby a preto evolúcia alebo prírodná selekcia, ani nič iné, sa nikdy nemôže staÅ¥ lepším. Ale bude to eÅ¡te horÅ¡ie? Stagnácia obyčajne vedie k rozkladu, ale to už na verejnosti viac nesmieme povedaÅ¥, pretože by sme mohli niekoho uraziÅ¥.

Aj keď tento fakt v učebniciach nenájdete, historicky neexistujú žiadne úspeÅ¡né príklady demokracií:vÅ¡etky skončili predčasne, explodovali v autoritatívne Å¡táty a neskôr sa zúžili v krajiny tretieho sveta s “úžasnými” ruinami stratenými v džungliach a púšťach. Demokracia privoďuje príjemné ilúzie a ukrýva realitu, ktorou je potom prekvapená a premožená jej dôsledkami – vždy je tomu tak. Jediným rozdielom oproti súčasnosti je to, že vďaka naÅ¡ej technológii sa dnes skutočne zahrávame s ohňom: nukleárne bomby, ekocída a vojny takých rozmerov, že až myseľ žasne. Kontrolujeme zemeguľu a po prvý krát máme v rukách prostriedky, ktoré môžu skutočne zničiÅ¥ prírodu. Stavili sme vÅ¡etko na červenú trinástku a hazardujeme so svojou budúcnosÅ¥ou.

Demokracia je vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí majú strach zo sveta (reality) a z jeho procesu prírodného výberu. Je im zaručená “rovnosÅ¥” – čiže oslobodenie sa od prírodného výberu – a tiež “sloboda,” čiže schopnosÅ¥ žiÅ¥ tak podivne a tak defektne ako je to len možné, dovtedy, kým poctivo dochádzajú do svojich zamestnaní a prinášajú si domov výplatné pásky. Pre tých, ktorí sa obávajú skutočného sveta, je demokracia ochranným opatrením, ale ako vÅ¡etky ostatné formy výpalníctva si tiež vyžaduje okamžité splátky. To sa deje prostredníctvom tolerovania nerealistického rozhodovania a napokon k úpadku vládnutia na úroveň Å¡Å¥astných sľubov a príšerných dôsledkov.

Preto vÅ¡etky demokracie zlyhávajú tým, že najskôr skĺznu k autoritárstvu. Keď sa realita stane vzdialeným svetom a nastane rozklad, tí niekoľkí zdraví jedinci, ktorí tam eÅ¡te ostali, začnú chápaÅ¥ čo sa skutočne deje a dajú sa do kriku.Pretože situácia je v tak pokročilom Å¡tádiu a je nemožné ju kontrolovaÅ¥, prerazia k moci silnú reakčnú vládu – ktorá je bohužiaľ zložená z tých istých defektov, ktorý riadia beh demokracie a preto takáto vláda skĺzne k ľavicovým omylom (zabite aristokratov, disidentov, intelektuálov a ďalÅ¡ie potrebné mozgy) alebo k pravicovým omylom (pustite sa do nekonečnej vojny a stavania sôch). SpoločnosÅ¥, ktorá sa ocitla mimo kontrolu, a ktorá je preplnená parazitmi a zbytočnými jedincami, reaguje podobne ako muž, ktorý náhle zistí, že horí. Zúfalo a násilne sa zaháňa po plameňoch, bez toho aby si uvedomil, že najrýchlejším spôsobom ako uhasiÅ¥ plamene, je hodiÅ¥ sa na zem a začaÅ¥ sa kotúľaÅ¥.

A hodiÅ¥ sa na zem a začaÅ¥ sa kotúľaÅ¥ sa musíme – odkotúľaÅ¥ sa od DAVU, od jeho ochrannej demokracie, od jeho ziskuchtivých záujmov, ktoré nami manipulujú a netrápi ich pritom, či zničíme sami seba, pretože dostatok peňazí elitám zaručí, že budú môcÅ¥ žiÅ¥ niekde na vesmírnych lodiach, zatiaľ čo zem zhnije a zhorí. Nikto to tu nemá na starosti, pokiaľ ide o vládnutia smerom k budúcim cieľom. VÅ¡etci sme spoluvinníkmi v tom, že tak rozmarne kráčame po ceste k záhube. Ak vám záleží na environmentálnych otázkach, potom musíte pripustiÅ¥, že je potrebné premiestnenie moci a že sa musíme odkotúľaÅ¥ od demokracie a následne sa postaviÅ¥ a trvaÅ¥ na realite namiesto fantázie – a iba potom sa môžeme vyhnúť tejto celoploÅ¡nej ekocíde.

Our gratitude to the “Slovakian Active Nihilists” for this translation.